štvrtok, 01 november 2007 00:00

Smutný november

Napísal(a) 
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Pozerám sa z okna, trochu poprcháva, stromy sú napoly opadané. A lístie, ktoré vietor roznáša, akoby nevedelo kam dopadnúť.

Ešte pred chvíľou zdobilo korunu stromu. Dívalo sa na svet z výšky, zohrievalo sa na slniečku. A teraz? Teraz tu lieta medzi nebom a zemou a vie, že je to jeho posledná cesta. Že musí dopadnúť na zem a tam sa zmení v prach. A to sa mu nechce. A tak prosí vietor, aby ešte chvíľu fúkal a nechal ho lietať a pozerať sa a spomínať na krásnu jar, kedy sa zrodilo a na leto, kedy zdobilo strom a poskytovalo tieň. A vietor ho uchopí a nechá ho vznášať sa v spomienkach. A strom, z ktorého lístie opadáva je smutný. Snaží sa to lístie udržať vo svojej korune a nepustiť ho čo najdlhšie. Ale potom príde posledný jesenný vietor a lístie je preč. Strom zavrie oči, ponorí sa do zimy a chce zabudnúť na svoj smútok z opadaného lístia. A niekedy si cez zimu poplače, ale potom príde prvé slniečko a zrazu pocíti, že urobil všetko pre svoje stratené lístie a že v ňom začína nový život, nová nádej. Jeho vetvičky začnú pučať a on sa začne radovať.

 

My ľudia to máme podobné. V novembri zvykneme byť smutní. Spomíname na svojich blízkych, ktorí odišli z tohto sveta. Zapaľujeme sviečky na miestach, kde sme ich pochovali alebo tam, kde nám ich niečo pripomína. Chryzantémy smutne klopia svoje hlavy akoby súcitili s nami. Celá príroda je smutná. Stále prší, akoby dážď chcel ukryť naše slzy, ktoré máme v očiach pre spomienky. Je mnoho spôsobov smrti. Keď nastane, už nemôžeme nič zmeniť. Ale pred ňou máme v rukách moc. Môžeme v niektorých prípadoch ovplyvniť poslednú chvíľu našich blížnych. Tá moc sa volá láska.

Musíme si uvedomiť silu okamihu: že práve je tu niekto kto možno umiera. Možno nám dal život. Otec, mamička, niekto blízky. Zastavme sa: je to človek, ktorý keď zomrie, už sa nedá vzkriesiť. Venujme mu všetok čas, ktorý sme schopný! Nedovoľme, aby odchádzal s pocitom márnosti, samoty. Snažme sa mu pomôcť svojou prítomnosťou. Prekonajme svoj strach, svoju malosť a dodajme mu radosť, pokoj a lásku v posledných chvíľach...Tak ako strom, ktorý sa snaží udržať svoje lístie, keď vie, že musí padať. Podržme ho v radosti nad zemou predtým, ako sa zmení v prach.

V dôsledku prirodzenej smrti i v prípade choroby, alebo pri tragickej udalosti máme každý možnosť postarať sa o svojich blízkych, poskytnúť im čo najviac lásky, aby odchádzali s radosťou v očiach. Snažme sa zachovať dôstojnosť človeka v jeho posledných chvíľach. Narodili sme sa preto, aby sme prežili život v rámci možností a schopností, ktoré nám boli dané. Môžeme ho prežiť akokoľvek. Život nám bol daný rodičmi a my ho tak isto dávame svojim deťom, ak nám to je umožnené. Naša vnútorná sila dokáže neskutočné veci. Bojíme se smrti. Stále žijeme v strachu z jej prítomnosti. Ale iný koniec neexistuje. Nepoddajme sa strachu. Svojím chovaním uľahčime tomu, koho sa to týka, jeho poslednú cestu, aby sme nestáli s výčitkami, čo sme mali urobiť a neurobili.

Ach, ten november! Toľko ľudí stojí pri hroboch, toľko myšlienok im prechádza hlavou. Myslia na svojich blízkych, ktorí ich opustili.

Na jednej cintorínskej bráne je napísané: "To, čo ste vy boli sme i my, to čo sme my, budete i vy."

Ak veríš, alebo neveríš, všetko je v rukách Božích. Ale ty, keď budeš odchádzať z tých smutných miest, odchádzaj s pocitom, že si urobil všetko, čo bolo v tvojich silách. Že si dal dostatok lásky. Naučme se tak žiť! Naučme sa dávať lásku v každej situácii, aj v tej najsmutnejšej!

Toľko lístia je na cestách. Splnili povinnosť, ktorú mali a pomali sa menia v prach...

Smutek
Pláčeš. Pláčeš už pro mne příliš dlouho.
Tvůj pláč je jako silný děšť,
Co prosím, aby jeho kapky ustaly.
Ten žál co právě prožívaš,
Ten pocit prázdnoty, co máš,
Tvá duše je tak ztrápená.
Myslíš, že si už stracená,
Ztracená ve své bolesti.
Vzpomeň, vzpomeň si na chvíle radosti,
Co jsme spolu prožili,
Na lásku co nás spojila.
Usměj se prosím,
Ať se mi lépe usíná,
Ať usnu spánkem bez probuzení,
Z té cesty návrat už nikdy není.
Láska je silná jako moje víra.
Já věřím že existuje síla, která tě ochrání,
Která tě pohladí a ty se budeš zas usmívat.

Ďaľšie informácie

Čítať 6417 krát Naposledy zmenené nedeľa, 02 jún 2013 12:01
Olinka Seregiová

majiteľka salónu Salón Lady's Plus

Webstránka: www.salonladysplus.sk

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Krásne vlasy, pekná pokožka

Salón Ladys Plus

Kaderníctvo

kadernictvo

Kozmetika

kozmetika

Pedikúra

pedikura

Manikúra

kadernictvo

Masírovanie

masirovanie

Bodypiercing

bodypiercing

Predaj kozmetiky

predaj kozmetiky

Kde nás nájdete

  • Korzo Bélu Bartóka 4466/9
    929 01 Dunajská Streda
  • tel.: 00421 (31) 552 7853
  • Otváracia doba
    Pondelok - Piatok  7:30-20:00
    Sobota 7:30 - 13:00
  • http://www.salonladysplus.sk

facebook